Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Dejiny evanjelickej cirkvi v Rači
Keď sa učenie Martina Luthera rozšírilo, reformácia našla v Rači dobrú pôdu. Ochrancu mala v osobe grófa Siegfrieda Kolonicha (Koloniča), ktorý veľa urobil pre vznikajúce evanjelické zbory. Za svojho dvorného kazateľa si do svojej kúrie pozval Ondreja Reisa, ktorý zároveň pôsobil ako prvý kazateľ račianskeho evanjelického zboru. Súčasťou kúrie grófa Koloniča bola kaplnka, ktorá sa stala prvým evanjelickým chrámom v Rači.
Koloničova kúria a kaplnka, stav v roku 1935
Obecný dom a kúria, Račianska pamätná izba, rok 2001
V kronike farského kostola sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici, na str. 394 sa píše, že za reformácie zabrali katolícky kostol evanjelici a k prvým duchovným patril od roku 1580 reverend Ondrej Reis.
V čase od roku 1590 po viedenský mier roku 1606 chodili do Rače na služby Božie a k Večeri Pánovej aj evanjelici z Bratislavy. V roku 1610 povolali Ondreja Reisa do Bratislavy. Po ňom nastúpil ako duchovný Urban Hospitius, ktorý mal vizitáciu v roku 1613. Potom bol kazateľom v Rači Rudolf Műller. Račianski evanjelici boli nemeckej národnosti.
V tej dobe platilo „Cuius regio, eius religio“ – koho zem, toho náboženstvo a podľa feudálnej zásady museli poddaní prijať vierovyznanie zemepána.
Farský kostol bol katolíkom vrátený až v roku 1629. V záznamoch farskej kroniky sa uvádza, že sporné otázky týkajúce sa kostola sa doriešili až v roku 1637, keď dal zemepán gróf František Keglevič vyhnať vtedajšieho evanjelického kazateľa Rudolfa Műllera z obce.
V dobe protireformácie za Leopolda I. (1657 – 1705) zbor stratil svoje majetky a evanjelici sa k počúvaniu Božieho slova tajne stretali v pivniciach. Lepšie časy nastali až po vydaní Tolerančného patentu 25. októbra 1781 Jozefom II. Nastolil slobodu vierovyznania a povolil stavať v obciach so 100 evanjelickými rodinami modlitebne, ale bez veže a zvonov, tzv. artikulárne kostoly. Keďže račianski evanjelici nemali kostol, chodili na služby Božie do Bratislavy.
Prvú evanjelickú školu postavili v roku 1812 na mieste terajšej fary. Od roku 1833 až do roku 1849 funkciu učiteľa zastával zároveň kňaz. (O evanjelickej škole ďalej v stati „Školy v Rači“.)
16. marca 1834 nastúpil ako kazateľ evanjelického zboru v Rači Ján Pospich. Prvého mája 1834 sa račišdorfská evanjelická obec osamostatnila od evanjelickej obce bratislavskej. Z jednej školskej miestnosti si urobili modlitebňu, kde konal služby Božie Ján Pospich. Modlitebňa bola malá, a tak pomýšľali postaviť kostol. Po mnohých žiadostiach gróf Anton Pálffy dal povolenie na stavbu kostola, s ktorou začali 6. augusta 1834 a dokončili ho v roku 1835. V tom čase bolo v Rači 80 evanjelických rodín, 8 rodín založených na zmiešaných manželstvách, zbor mal celkom 402 duší.
Po Pospichovej smrti, ktorý tu zomrel v roku 1846, miesto kazateľa prevzal Ľudevít Ferdinand Bukva, ktorý tu tiež pôsobil až do svojej smrti 8. apríla 1858. Po Bukvovi sa stal kazateľom Gustáv Mockovčák, rodom z Pezinka, ktorý prišiel do Rače po skončení štúdií 8. augusta 1858. Mockovčák zomrel veľmi mladý v roku 1861, mal len 28 rokov. Po ňom prišiel Gustav Polevkovič, ktorý študoval na nemeckých univerzitách v Halle, Lipsku, Jene a v Berlíne. Do Rače nastúpil 9. februára 1862, účinkoval tu do 1. apríla 1900, keď odišiel do dôchodku, ktorý trávil v Bratislave, kde v roku 1910 zomrel.
30. septembra 1900 prišiel do Rače Otto Schulze. 13. a 14. apríla 1901 vykonal vizitáciu biskup Dr. Bedrich Baltik.
V roku 1905 oslávil rechtor Tim štyridsaťročné jubileum učiteľovania. V roku 1911 bol za rechtora vyvolený Rudolf Kottler.
Otto Schulze v Rači pôsobil do roku 1933 a po ňom nastúpil ako kazateľ Dezider Alexy, ktorý tu pôsobil v rokoch 1933 až 1941.
V rokoch 1941 až 1945 pôsobil v Rači farár Eduard Drgala, ktorý pri svojom odchode do Nemecka vzal aj všetky dokumenty evanjelického zboru; najstaršia evanjelická matrika pochádzala z roku 1825. Terajšia budova fary bola postavená v roku 1933.
Po druhej svetovej vojne bol v Rači založený slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Od roku 1945 bol farárom Bohumil Kadlečík.
Generálnu opravu chrámu uskutočnil za svojho pôsobenia Dr. Ján Michalko, ktorý bol zborovým kazateľom v rokoch 1955 až 1959. Kostol opravili zvonka i zvnútra.
Dr. Július Janko bol farárom zboru v rokoch 1959 až 1975. Za jeho pôsobenia bolo na fare zavedené ústredné kúrenie a zakúpená garáž.
Po jeho smrti sa stal farárom Dr. Pavel Kolarovský. Za jeho pôsobenia bol kostol vymaľovaný a obnovilo sa zariadenie interiéru, ako aj nátery strešných častí veže a kostola. Podkrovie fary upravili na zborovú sieň. K 150. výročiu postavenia kostola (1985 ) opravili vonkajšiu fasádu a chrám zvnútra vymaľovali. Po smrti Dr. Kolarovského tu ďalej pôsobila jeho manželka až do roku 1995.
Od roku 1995 tu pôsobil ako farár Dušan Kováčik s manželkou Alenkou až do r. 2017.
Od septembra 2017 tu pôsobí námestný farár Rastislav Hargaš.
prevzaté z http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-03.html