<\/p>\n\n\n\n
Stiahnu\u0165 materi\u00e1l: K 110. v\u00fdro\u010diu narodenia J\u00e1na Michalka gener\u00e1lneho biskupa<\/a> Citujme na tomto mieste za v\u0161etky hodnotenia publikovan\u00e9 napr\u00edklad v Knihe spomienok A aj ke\u010f \u2013 ako p\u00ed\u0161e Chovanov\u00e1 \u2013 paradoxne pr\u00e1ve t\u00ed, pre ktor\u00fdch sa najviac nam\u00e1hal, toti\u017e \u201edom\u00e1ci viery\u201c boli a s\u00fa na slov\u00e1 re\u00e1lneho hodnotenia \u201espornej osobnosti\u201c e\u0161te st\u00e1le opatrn\u00edcky sk\u00fapi, ona sama kon\u0161tatuje: Gener\u00e1lny biskup Prof. Dr. J\u00e1n Michalko viedol svoju cirkev za ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fdch podmienok pre jej \u017eivot. V rozhoduj\u00facich okamihoch jej existencie na tejto zemi ju z Bo\u017eej milosti dr\u017eal \u201epohromade\u201c, aby sa nerozpadla. Keby sme sa my, ktor\u00ed na neho dnes spom\u00edname, mali podrobi\u0165 tak\u00fdm tvrd\u00fdm sk\u00fa\u0161kam, ak\u00fdmi prech\u00e1dzal on, ako by sme obst\u00e1li? Mali by sme tak\u00fa ve\u013ek\u00fa vieru ako on? Zachovali by sme si form\u00e1t a d\u00f4stojnos\u0165, ak\u00e9 si zachoval on?<\/em> <\/p>\n\n\n\n Stiahnu\u0165 materi\u00e1l: K 110. v\u00fdro\u010diu narodenia J\u00e1na Michalka gener\u00e1lneho biskupa \u017divotopisProfesor ThDr. J\u00e1n Michalko sa narodil 16. okt\u00f3bra 1912 vo Va\u017eci v rodinemaloro\u013en\u00edka a robotn\u00edka na \u017eeleznici. \u0160es\u0165 tried z\u00e1kladnej \u0161koly nav\u0161tevoval v rodisku,potom pokra\u010doval v \u0161t\u00fadi\u00e1ch na… Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-768","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezaradene","no-comments"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/768","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=768"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/768\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":786,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/768\/revisions\/786"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=768"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=768"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=768"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\u017divotopis<\/em><\/strong>
Profesor ThDr. J\u00e1n Michalko sa narodil 16. okt\u00f3bra 1912 vo Va\u017eci v rodine
maloro\u013en\u00edka a robotn\u00edka na \u017eeleznici. \u0160es\u0165 tried z\u00e1kladnej \u0161koly nav\u0161tevoval v rodisku,
potom pokra\u010doval v \u0161t\u00fadi\u00e1ch na Hod\u017eovom re\u00e1lnom gymn\u00e1ziu v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i,
kde s vyznamenan\u00edm maturoval v roku 1933. Rozhodnutie \u0161tudova\u0165 teol\u00f3giu istotne
ovplyvnilo l\u00e1skypln\u00e9 rodinn\u00e9 prostredie, kde stretanie sa pri \u010d\u00edtan\u00ed P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho a spevu
duchovn\u00fdch piesn\u00ed bolo prirodzenou a v\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota.
Profesijn\u00e1 cesta v skratke<\/em><\/strong>
V roku 1933 za\u010dal \u0161tudova\u0165 na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte
v Bratislave, v rokoch 1935-1936 pokra\u010doval na Teologickej fakulte Univerzity
v Bazileji, kde ho mimoriadne intenz\u00edvne s dlhodob\u00fdm dopadom in\u0161pirovali predn\u00e1\u0161ky
dogmatiky profesora Karla Bartha, jedn\u00e9ho z najvplyvnej\u0161\u00edch teol\u00f3gov 20. storo\u010dia.
\u0160t\u00fadium ukon\u010dil na bratislavskej fakulte s dosiahnut\u00edm titulu bakal\u00e1ra teol\u00f3gie.
27. j\u00fana 1937 bol v Bratislave ordinovan\u00fd na evanjelick\u00e9ho k\u0148aza.
Svoje k\u0148azsk\u00e9 \u00fa\u010dinkovanie zapo\u010dal ako senior\u00e1lny kapl\u00e1n v Bratislave. U\u017e
v decembri 1938 sa stal zborov\u00fdm kapl\u00e1nom v nemecko-ma\u010farskom cirkevnom zbore
v Spi\u0161skej Novej Vsi, kde v kr\u00e1tkom \u010dase za zlo\u017eit\u00fdch politicko-spolo\u010densk\u00fdch podmienok inicioval zalo\u017eenie slovensk\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru. V rokoch 1942-1947 p\u00f4sobil ako zborov\u00fd far\u00e1r v Pozdi\u0161ovciach, zast\u00e1val funkciu predsedu senior\u00e1lneho Zv\u00e4zu evanjelickej ml\u00e1de\u017ee a \u0161kolsk\u00e9ho dekana a podie\u013eal sa na pr\u00edprav\u00e1ch smeruj\u00facich k osamostatneniu cirkevn\u00e9ho zboru v Michalovciach. 4. j\u00fana 1946 sa o\u017eenil s Al\u017ebetou \u0160kovr\u00e1novou. Man\u017eelom sa narodili \u0161tyri deti (Darina, Viera, J\u00e1n Vladim\u00edr a \u013dudmila). Ako zborov\u00fd far\u00e1r pracoval v rokoch 1947-1954 v cirkevnom zbore v Mysleniciach (Grinava), kde sa za jeho p\u00f4sobenia podarilo opravi\u0165 vojnou po\u0161koden\u00fa kostoln\u00fa ve\u017eu a zak\u00fapi\u0165 organ do kostola. 1. decembra 1954 sa stal far\u00e1rom cirkevn\u00e9ho zboru v Bratislave-Ra\u010di.<\/strong> Napriek nanajv\u00fd\u0161 neprajnej politickej situ\u00e1cii sa v tomto \u010dase uskuto\u010dnila gener\u00e1lna oprava kostola v Ra\u010di a vo f\u00edlii v Bernol\u00e1kove sa dostaval kostol, ktor\u00fd bol posv\u00e4ten\u00fd 22. septembra 1957. Dva zvony do nov\u00e9ho kostola zadov\u00e1\u017eil bl\u00edzky priate\u013e J\u00e1na Michalka, Martin Niem\u00f6ller, biskup Hessensko-Nassauskej cirkvi a predseda Ekumenickej rady cirkv\u00ed, ktor\u00fd citlivo vn\u00edmal probl\u00e9my kres\u0165anov \u017eij\u00facich v diktat\u00fare a rozumel ich \u0165a\u017ekostiam, lebo s\u00e1m pre\u017eil \u00fatrapy nacistick\u00e9ho prenasledovania od roku 1938 ako v\u00e4ze\u0148 v koncentra\u010dnom t\u00e1bore Sachsenhausen. Po \u0165a\u017eko vydobytom \u0161t\u00e1tnom s\u00fahlase na dovezenie a osadenie zvonov, dostali pri posviacke men\u00e1 Martin a J\u00e1n, ktor\u00e9 mali symbolizova\u0165 zdarn\u00fa spolupr\u00e1cu dvoch priate\u013eov poch\u00e1dzaj\u00facich z r\u00f4znych kraj\u00edn, ale usiluj\u00facich o spolo\u010dn\u00fa vec zhmotnen\u00fa v zladenom zvuku zvonov. Od roku 1959 bol
J\u00e1n Michalko zborov\u00fdm far\u00e1rom v Bratislave a v rokoch 1970 – 1990 zast\u00e1val funkciu
gener\u00e1lneho biskupa ECAV na Slovensku.<\/strong>
Teol\u00f3g<\/em><\/strong>
Popri k\u0148azskej pr\u00e1ci sa J\u00e1n Michalko systematicky venoval aj \u010fal\u0161iemu \u0161t\u00fadiu
teol\u00f3gie. Po obh\u00e1jen\u00ed dizerta\u010dnej pr\u00e1ce z odboru systematickej teol\u00f3gie (Cirkev a n\u00e1rod
v evanjelickej teol\u00f3gii 20. storo\u010dia) a \u00faspe\u0161nom zlo\u017een\u00ed dizerta\u010dnej sk\u00fa\u0161ky bol 26. apr\u00edla
1946 na SEBF v Bratislave promovan\u00fd na doktora teol\u00f3gie. Tu sa za\u010dala jeho vy\u0161e
\u0161tyridsa\u0165ro\u010dn\u00e1 pedagogick\u00e1 pr\u00e1ca na teologickej fakulte, ku ktorej ho predur\u010dovala ve\u013ek\u00e1 erud\u00edcia, potrebn\u00e1 vedeck\u00e1 akr\u00edbia a mimoriadne osobnostn\u00e9 dispoz\u00edcie. V rokoch 1953 \u2013 1990 bol profesorom a ved\u00facim Katedry systematickej teol\u00f3gie. V uvedenom obdob\u00ed zast\u00e1val tie\u017e funkciu dekana alebo prodekana fakulty. Je autorom viacer\u00fdch vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010debn\u00fdch textov. Hos\u0165ovsky predn\u00e1\u0161al aj na zahrani\u010dn\u00fdch univerzit\u00e1ch: v Prahe, Berl\u00edne, Jene, Greifswalde, Bonne, Budape\u0161ti, Viedni, Minneapolise, Var\u0161ave a \u010fal\u0161\u00edch.
Kreat\u00edvny h\u013eada\u010d rie\u0161en\u00ed<\/em><\/strong>
V s\u00favislosti s p\u00f4soben\u00edm profesora J\u00e1na Michalka na SEBF treba zvl\u00e1\u0161\u0165 zd\u00f4razni\u0165
jeho aktivity s\u00favisiace so z\u00e1chranou fakulty za\u010diatkom \u0161es\u0165desiatych rokov minul\u00e9ho
storo\u010dia, kedy mimoriadne zosilnel tlak \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov na jej prelo\u017eenie do Prahy.
Ako d\u00f4vod sa uv\u00e1dzala skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v roku 1962 klesol po\u010det \u0161tudentov na trin\u00e1s\u0165
a profesorov bolo osem. \u0160t\u00e1tny \u00farad pre veci cirkevn\u00e9 pova\u017eoval financie, ktor\u00e9 \u0161t\u00e1t
musel vynaklada\u0165 na chod teologickej fakulty za ne\u00fanosne vysok\u00e9 a jedin\u00e9 prijate\u013en\u00e9
rie\u0161enie videl v spojen\u00ed v\u0161etk\u00fdch teologick\u00fdch fak\u00falt na Komensk\u00e9ho bohosloveckej
fakulte v Prahe. Od vtedaj\u0161ieho dekana \u2013 profesora Michalka \u2013 z\u00e1stupcovia \u0161t\u00e1tu
\u017eiadali, aby predlo\u017eil n\u00e1vrh na prelo\u017eenie \u0161tudentov do Prahy. Ako od\u0161kodn\u00e9 mu s\u013e\u00fabili
profes\u00faru v Prahe. Dekan Michalko t\u00fato ponuku neprijal – situ\u00e1ciu e\u0161te skomplikovala aj
skuto\u010dnos\u0165, \u017ee jeho \u00fasilie nepodporilo ani vtedaj\u0161ie vedenie cirkvi, lebo pod tlakom \u0161t\u00e1tu
odobrilo presun fakulty – s poukazom na dlh\u00fa hist\u00f3riu fakulty siahaj\u00facu a\u017e do za\u010diatku
17. storo\u010dia. V priebehu po\u010detn\u00fdch zlo\u017eit\u00fdch a dlhotrvaj\u00facich vyjedn\u00e1van\u00ed predkladal
dekan Michalko n\u00e1vrh, aby sa profesori fakulty stali aj far\u00e1rmi v cirkevn\u00fdch zboroch
v okol\u00ed Bratislavy, \u010d\u00edm by sa zn\u00ed\u017eili n\u00e1klady na chod fakulty. N\u00e1vrh bol napokon aj
zo strany \u0161t\u00e1tnych z\u00e1stupcov akceptovan\u00fd a teologick\u00e1 fakulta na Slovensku zachr\u00e1nen\u00e1.
Ve\u013ek\u00fa anga\u017eovanos\u0165, ktor\u00fa dekan Michalko prejavil pri z\u00e1chrane fakulty vyzdvihol
aj jeho kolega, profesor Karol G\u00e1bri\u0161 v \u010dl\u00e1nku nap\u00edsanom k 70-ke J\u00e1na Michalka
(Evanjelick\u00fd posol spod Tatier, \u010d.12, 1972), ke\u010f kon\u0161tatoval, \u017ee prof. Dr. J\u00e1n Michalko
sa zasl\u00fa\u017eil o SEBF.
B\u00e1date\u013e a publicista<\/em><\/strong>
Mimoriadne bohat\u00e1 bola publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 Dr. J\u00e1na Michalka. Prv\u00e9 liter\u00e1rne
pokusy siahaj\u00fa e\u0161te do \u010dias jeho gymnazi\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed. Viacer\u00e9 poetick\u00e9 prvotiny
uverej\u0148oval aj na str\u00e1nkach Posla dietok. Rozmanit\u00e9 reflexie i odborn\u00e9 \u0161t\u00fadie a \u010dl\u00e1nky
s historickou a teologickou tematikou publikoval v r\u00f4znych \u010dasopisoch, napr\u00edklad
v Novom rode, Tvorbe, Cirkevn\u00fdch listoch, Evanjelickom posle spod Tatier, a tie\u017e v \u010dasopisoch lok\u00e1lneho charakteru, akou bola napr\u00edklad Evanjelick\u00e1 Bratislava. Jeho odborn\u00e9 pr\u00edspevky boli zverej\u0148ovan\u00e9 v po\u010detn\u00fdch dom\u00e1cich i zahrani\u010dn\u00fdch zborn\u00edkoch (Zborn\u00edk prof. Emila Fuchsa, Zborn\u00edk prof. Dedo M\u00fcllera, Zborn\u00edk Zp\u011bvn\u00edka evangelick\u00e9ho). V roku 1955 vydal priekopn\u00edcke dielo K\u00e1z\u0148ov\u00e9 smery, v ktorom kriticky reflektoval k\u00e1z\u0148ov\u00fa \u010dinnos\u0165 kazate\u013eov p\u00f4sobiacich na \u00fazem\u00ed Slovenska od roku 1781 a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165. V roku 1964 editoval Teologick\u00fd zborn\u00edk, v ktorom vy\u0161li aj jeho odborn\u00e9 \u0161t\u00fadie. V roku 1981 zostavil profesor Michalko Evanjelick\u00fa postilu a v rokoch 1980 a 1982 vy\u0161li dve vydania jeho prekladu Augsbursk\u00e9ho vyznania. V rokoch 1952 \u2013 1990, teda pln\u00fdch 38 rokov bol \u0161\u00e9fredaktorom Slu\u017eby slova, homiletickej pr\u00edlohy Cirkevn\u00fdch listov. Participoval tie\u017e na ed\u00edcii dvoch vydan\u00ed Mal\u00e9ho katechizmu Dr. Martina Luthera (1971 a 1981) a do tla\u010de pripravil aj V\u00fdber z Lutherov\u00fdch diel. Po\u010das svojej akt\u00edvnej slu\u017eby pravidelne prispieval do v\u0161etk\u00fdch dom\u00e1cich, ale tie\u017e po\u010detn\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch cirkevn\u00fdch period\u00edk.
Zanieten\u00fd predstavite\u013e ekum\u00e9ny<\/em><\/strong>
Prof. Dr. J\u00e1n Michalko bol jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch predstavite\u013eov na\u0161ej
cirkvi v ekum\u00e9ne. Od roku 1952 sa z\u00fa\u010dast\u0148oval na ekumenick\u00fdch konferenci\u00e1ch
konan\u00fdch v rozli\u010dn\u00fdch \u010dastiach sveta. Na mnoh\u00fdch z nich aj predn\u00e1\u0161al: v Evanstone,
Minneapolise, Montreale, Helsink\u00e1ch, Uppsale, Eviane. Pravidelne sa z\u00fa\u010dast\u0148oval
zasadnut\u00ed ekumenick\u00fdch zhroma\u017eden\u00ed Svetovej rady cirkv\u00ed, Konferencie eur\u00f3pskych
cirkv\u00ed a Svetov\u00e9ho luter\u00e1nskeho zv\u00e4zu (SLZ). Na IV. Valnom zhroma\u017eden\u00ed SLZ
v Helsink\u00e1ch v roku 1965 bol zvolen\u00fd za predsedu Komisie pre bohoslu\u017eby a duchovn\u00fd
\u017eivot. V\u00fdsledkom jej pr\u00e1ce bola \u0161t\u00fadia s n\u00e1zvom Vergebung als Lebenshilfe (Odpustenie
ako \u017eivotn\u00e1 pomoc), ktor\u00e1 vyvolala adekv\u00e1tny z\u00e1ujem v medzin\u00e1rodnej odbornej
societe. V rokoch 1965-1966 pracoval J\u00e1n Michalko najprv ako expert na\u0161ej cirkvi
v Centr\u00e1le SLZ v \u017deneve a na V. Valnom zhroma\u017eden\u00ed v Eviane v roku 1970 bol na \u0161es\u0165
rokov zvolen\u00fd za \u010dlena \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru SLZ. Za jednu z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch \u00faloh tejto
in\u0161tit\u00facie pova\u017eoval prote\u017eovanie ekumenickej otvorenosti v priestore svojich \u010dlensk\u00fdch
cirkv\u00ed. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee luter\u00e1ni sa nemaj\u00fa uzatv\u00e1ra\u0165 do ohrani\u010den\u00fdch spolo\u010denstiev,
ale naopak, spozn\u00e1va\u0165 teologick\u00e9 trad\u00edcie in\u00fdch cirkv\u00ed a v pravej ekumenickej pokore
akceptova\u0165 vierovyznanie in\u00fdch kres\u0165anov. Biskup po\u013eskej evanjelickej cirkvi, Dr. Janusz
Narzynski v tomto kontexte tie\u017e vyzdvihol, \u017ee konzekventn\u00e9 kristologick\u00e9 v\u00fdchodisko,
ktor\u00e9 determinovalo teologick\u00e9 myslenie i praktick\u00fa slu\u017ebu prof. Michalka predstavovalo aj b\u00e1zu jeho ekumenick\u00e9ho dial\u00f3gu. In\u00fdmi slovami, Dr. Michalko neust\u00e1le akcentoval, \u017ee aj pri rie\u0161en\u00ed ekumenick\u00fdch \u00faloh mus\u00ed Kristus v\u017edy zosta\u0165 v centre diskurzu.
V roku 1957 sa profesor Michalko stal \u010dlenom medzin\u00e1rodn\u00e9ho teologick\u00e9ho
zdru\u017eenia Societhas ethica. Aj na zasadnutiach tejto Spolo\u010dnosti sa pravidelne z\u00fa\u010dast\u0148oval a r\u00e1d prispieval do ich priebehu rozmanit\u00fdmi odborn\u00fdmi vstupmi. Dr. Michalko priebe\u017ene oboznamoval svojich kolegov a \u010dlenov na\u0161ej cirkvi s priebehom a v\u00fdsledkami rokovan\u00ed tak, aby priniesli \u00fa\u017eitok cel\u00e9mu cirkevn\u00e9mu spolo\u010denstvu.
Medzin\u00e1rodne uzn\u00e1van\u00fd odborn\u00edk<\/em><\/strong>
Prof. Dr. J\u00e1n Michalko bol za svoju vedeck\u00fa pr\u00e1cu v oblasti systematickej teol\u00f3gie
ako aj za anga\u017eovan\u00fa pr\u00e1cu v cirkvi ocenen\u00fd viacer\u00fdmi vyznamenaniami od predstavite\u013eov preva\u017ene zahrani\u010dn\u00fdch cirkv\u00ed. Teologick\u00e9 fakulty v Eur\u00f3pe a USA ohodnotili jeho vy\u0161\u0161ie spomenut\u00e9 aktivity zasa udelen\u00edm hodnosti doctor honoris causa: Univerzita Friedricha Schillera v Jene (13.05.1963), Kres\u0165ansk\u00e1 teologick\u00e1 akad\u00e9mia vo Var\u0161ave (25.10.1974), Evanjelick\u00e1 teologick\u00e1 akad\u00e9mia v Budape\u0161ti (01.06.1978), Pre\u0161ovsk\u00e1 pravosl\u00e1vna akad\u00e9mia (09.07.1985), Muhlenberg College Allentown, Pennsylvania, USA (17.04. 1988), Slovensk\u00e1 evanjelick\u00e1 bohosloveck\u00e1 fakulta v Bratislave (1989). Profesor Michalko preberal uveden\u00e9 ocenenia spravidla s koment\u00e1rom: T\u00fato poctu prij\u00edmam za svoju cirkev a v jej mene.
Gener\u00e1lny biskup ECAV na Slovensku<\/em><\/strong>
Prof. Dr. J\u00e1n Michalko si po zvolen\u00ed do funkcie gener\u00e1lneho biskupa ECAV stanovil
dve hlavn\u00e9 priority, ktor\u00e9 chcel s pomocou Bo\u017eou a svojich spolupracovn\u00edkov realizova\u0165.
I\u0161lo o pr\u00edpravu a vydanie kompletnej Biblie a Spevn\u00edka v slovenskom jazyku. O tejto \u2013
v danej dobe vskutku impozantnej amb\u00edcii – podrobne hovoril vo svojej re\u010di pri in\u0161tal\u00e1cii
za gener\u00e1lneho biskupa, ktor\u00e1 sa konala vo Ve\u013ekom evanjelickom kostole v Bratislave
v novembri 1970. Vzh\u013eadom na ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem veriacich z\u00fa\u010dastni\u0165 sa bohoslu\u017eieb, bol
kostol ozvu\u010den\u00fd a cel\u00fd priebeh bolo po\u010du\u0165 pred kostolom i v jeho bl\u00edzkom okol\u00ed. A tak
sa programov\u00e9 vyhl\u00e1senie nov\u00e9ho gener\u00e1lneho biskupa r\u00fdchlo stalo verejne zn\u00e1mym
a rovnako r\u00fdchlo pri\u0161la ostr\u00e1 kritick\u00e1 reakcia na\u0148 zo strany \u0161t\u00e1tnych \u00faradn\u00edkov. I napriek
tomu sa v\u0161ak biskupovi Michalkovi podarilo spom\u00ednan\u00fa t\u00fa\u017ebu a amb\u00edciu naplni\u0165.
Prv\u00e1 cel\u00e1 Biblia v slovenskej re\u010di vy\u0161la tla\u010dou v roku 1978 vo vydavate\u013estve Tranoscius
v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i a dotla\u010d bola publikovan\u00e1 v Spojen\u00fdch biblick\u00fdch spolo\u010dnostiach
v Lond\u00fdne v roku 1979. Prv\u00fd Evanjelick\u00fd spevn\u00edk v sloven\u010dine bol do tla\u010de pripraven\u00fd
v lete roku 1989.
In\u0161piruj\u00faca osobnos\u0165<\/em><\/strong>
Prof. Dr. J\u00e1n Michalko sa ako mimoriadna osobnos\u0165 rad\u00ed k v\u00fdrazn\u00fdm zjavom
v dejin\u00e1ch na\u0161ej cirkvi a teologick\u00e9ho myslenia. Bol zn\u00e1my ako horliv\u00fd kazate\u013e,
presved\u010div\u00fd diskut\u00e9r, rozh\u013eaden\u00fd a erudovan\u00fd teol\u00f3g, miluj\u00faci man\u017eel a l\u00e1skypln\u00fd, obetav\u00fd otec, vern\u00fd priate\u013e a n\u00e1pomocn\u00fd kolega svojich olt\u00e1rnych spolubratov. Bol neohrozen\u00fdm vyzn\u00e1va\u010dom Kristovho evanjelia, \u010dlovek ochotn\u00fd spolupracova\u0165 so v\u0161etk\u00fdmi \u013eu\u010fmi dobrej v\u00f4le. Jeho \u010dlove\u010denstvo konc\u00edzne charakterizoval priate\u013e v slu\u017ebe Helmut Hild slovami: Bolo ve\u013emi radostn\u00e9 by\u0165 v pr\u00edtomnosti J\u00e1na Michalka. Bol ve\u013emi spolo\u010densk\u00fd, emocion\u00e1lny \u010dlovek. Vedel \u017ei\u0165 v zmysle biblick\u00e9ho slova, ktor\u00e9 hovor\u00ed o tom, ako z\u00edska\u0165 pr\u00edstup k srdciam \u013eud\u00ed: smia\u0165 sa so smej\u00facimi a plaka\u0165 s pla\u010d\u00facimi. Vy\u017earovala z neho neviazan\u00e1, n\u00e1kazliv\u00e1 veselos\u0165 a vedel ute\u0161ova\u0165. Mysl\u00edm na neho s ve\u013ekou v\u010fakou, preto\u017ee mi daroval rados\u0165 a pomohol v \u0165a\u017ekej situ\u00e1cii.<\/em>
(A. Olexov\u00e1-Adamovi\u010dov\u00e1 o tom nap\u00edsala: Ako k\u0148az bol skvel\u00fdm kazate\u013eom s v\u00fdrazn\u00fdm
a\u017e strhuj\u00facim re\u010dn\u00edckym prejavom. Jeho k\u00e1zne boli nielen obsahovo nabit\u00e9, ale i metodicky premyslen\u00e9. Na jednej strane v nich planul ohe\u0148 viery, na druhej priam z nich sr\u0161ala erud\u00edcia z\u00edskan\u00e1 vedeck\u00fdm pr\u00edstupom k ot\u00e1zkam viery i k metodike tvorby k\u00e1zn\u00ed. Olexov\u00e1-Adamovi\u010dov\u00e1,Anna: Dve desa\u0165ro\u010dia od skonu ThDr. J\u00e1na Michalka (1912-1990), s.1<\/sup><\/em>)
Post gener\u00e1lneho biskupa zast\u00e1val takmer cel\u00fdch dvadsa\u0165 rokov v politicky ve\u013emi
\u0165a\u017ekom obdob\u00ed, kedy \u2013 ako nap\u00edsala Dana Chovanov\u00e1 – sa musel vyrovn\u00e1va\u0165 s mnoh\u00fdmi
prejavmi \u013eudskej pr\u00edzemnosti. V\u00e4\u010d\u0161inu z nich zvl\u00e1dal s nadh\u013eadom svojho ve\u013ekorys\u00e9ho
ducha.<\/em> Faktom je, \u017ee v\u00fdsledky pr\u00e1ce gener\u00e1lneho biskupa Michalka, ktor\u00fd sa okrem
v\u0161etkej u\u017e spomenutej bohatej a rozmanitej \u010dinnosti staral a osobne anga\u017eoval aj
pri zabezpe\u010dovan\u00ed cirkevn\u00fdch zborov, v nejednom pr\u00edpade z\u00edskaval nutn\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky na realizovanie zborov\u00fdch projektov, neboli do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed v na\u0161om priestore odborne kriticky reflektovan\u00e9. Pozit\u00edvnym faktom v\u0161ak je, \u017ee k dispoz\u00edcii s\u00fa po\u010detn\u00e9 kladn\u00e9, vyargumentovan\u00e9 vyjadrenia od predstavite\u013eov cirkv\u00ed v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
na gener\u00e1lneho biskupa J\u00e1na Michalka, slov\u00e1 Helmuta Hilda (b\u00fdval\u00e9ho biskupa Evanjelickej cirkvi
v Hessensko-Nassausku), ktor\u00fd nap\u00edsal: To, \u017ee sa vtedy vl\u00e1dnucim politick\u00fdm sil\u00e1m, ktor\u00e9 s cirkvou
zaobch\u00e1dzali \u00fazkoprso a \u010dasto nen\u00e1vistne, nepodarilo zni\u010di\u0165 sp\u00e4tos\u0165 luter\u00e1nov s n\u00e1rodom, je, pod\u013ea
m\u00f4jho n\u00e1zoru, v rozhoduj\u00facej miere z\u00e1sluha gener\u00e1lneho biskupa Michalka. Vedenia cirkv\u00ed, ktor\u00e9
musia nies\u0165 zodpovednos\u0165, s\u00fa v \u0161t\u00e1toch s diktat\u00farou v\u017edy v dileme. Musia nies\u0165 bremeno zodpovednosti
za cirkevn\u00e9 zbory a spolupracovn\u00edkov. St\u00e1le znova musia sk\u00fama\u0165, ako im m\u00f4\u017eu pom\u00f4c\u0165 vyd\u00e1va\u0165
svedectvo viery aj v kl\u00edme ofici\u00e1lneho odmietania a vedom\u00e9ho obmedzovania. V neposlednom rade sa
musia stara\u0165 aj o soci\u00e1lne pomery t\u00fdch, ktor\u00ed sa rozhodli pre slu\u017ebu v cirkvi. J\u00e1n Michalko zn\u00e1\u0161al tieto
\u0165a\u017ek\u00e9 bremen\u00e1 a ve\u013emi trpel kritikou za rozhodnutia vedenia cirkvi v zmysle prija\u0165 mocensk\u00fd n\u00e1rok
vl\u00e1dnucej strany preto, aby mohol dosiahnu\u0165 to najlep\u0161ie pre cirkev. …Ak evanjelicko-luter\u00e1nska cirkev
na Slovensku vydr\u017eala obmedzenia a \u0161ikany, ktor\u00fdm bola zo strany \u0161t\u00e1tnej moci vystaven\u00e1, treba za to
\u010fakova\u0165 \u2013 popri vern\u00fdm cirkevn\u00fdm zborom \u2013 aj ich gener\u00e1lnemu biskupovi. Hild, Helmut: Z l\u00e1sky
k svojmu n\u00e1rodu a cirkvi. (Pr\u00edspevok do knihy spomienok na gener\u00e1lneho biskupa J\u00e1na Michalka.) In:
Michalkov\u00e1 (1999), Ref. 3, s. 31, 32<\/em><\/sub><\/p>\n\n\n\n
Gener\u00e1lny biskup prof. Dr. J\u00e1n Michalko sa k svojmu P\u00e1novi do ve\u010dn\u00e9ho domova
vr\u00e1til 10. decembra 1990. \u010eakujeme V\u0161emoh\u00facemu za jeho \u017eivot.
V\u00fdber textov z vysoko\u0161kolsk\u00fdch skr\u00edpt prof. Dr. J\u00e1na Michalka<\/em><\/strong>
Korunou Bo\u017eieho stvorite\u013esk\u00e9ho diela je \u010dlovek. \u010clovek je nielen Bohom stvoren\u00fd, ale aj
stvoren\u00fd na Bo\u017e\u00ed obraz. Milova\u0165 \u010dloveka znamen\u00e1 by\u0165 siln\u00fdm a citom viazan\u00fd k tomu,
\u010do je v \u010dloveku bo\u017esk\u00e9. A preto\u017ee v ka\u017edom \u010dloveku je iskra bo\u017esk\u00e9ho, je na\u0161ou sv\u00e4tou
\u00falohou a povinnos\u0165ou ma\u0165 vz\u0165ah l\u00e1sky ku ka\u017ed\u00e9mu \u010dloveku, v ka\u017edom, s ktor\u00fdm sa
stretneme, m\u00e1me n\u00e1js\u0165 aspo\u0148 stopu Bo\u017eieho obrazu. A preto ho m\u00e1me milova\u0165.
Preto\u017ee l\u00e1ska je vz\u0165ah \u010dloveka k \u010dloveku a k tomu, \u010do je v \u010dloveku bo\u017esk\u00e9, v\u017edy je l\u00e1ska
spojen\u00e1 s ur\u010ditou d\u00e1vkou \u00facty, ba b\u00e1zne pred t\u00fdmi hodnotami, ktor\u00e9 n\u00e1\u0161 spolubl\u00ed\u017eny
m\u00e1. Ten, kto miluje, si milovan\u00e9ho viac v\u00e1\u017ei ako seba sam\u00e9ho.
Ovocie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho \u2013 l\u00e1ska Mal\u00e1 dogmatika, 1986, Tranoscius, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, v Cirkevnom nakladate\u013estve, Bratislava. s. 170<\/em>
L\u00e1ska znamen\u00e1 kontakt, vz\u0165ah, znamen\u00e1 nie\u010do, \u010do tento vz\u0165ah nadv\u00e4zuje medzi \u013eu\u010fmi
bezprostredne, \u010do tomu druh\u00e9mu vie rozumie\u0165, \u010do ho vie ch\u00e1pa\u0165.
L\u00e1ska nepozn\u00e1 nijak\u00e9 \u0161abl\u00f3ny, nem\u00e1 vypracovan\u00e9 hotov\u00e9 te\u00f3rie, vie sa pribli\u017eova\u0165
k \u010dloveku. Ch\u00e1pe ka\u017ed\u00e9ho jednotliv\u00e9ho \u010dloveka ako tak\u00e9ho, ktor\u00fd bol Bohom stvoren\u00fd
s osobit\u00fdmi darmi, s osobit\u00fdm poslan\u00edm. L\u00e1ska m\u00e1 hlbok\u00fa b\u00e1ze\u0148 pred osobitos\u0165ou
ka\u017ed\u00e9ho Bohom stvoren\u00e9ho \u010dloveka.
Milova\u0165 m\u00e1me ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, s ktor\u00fdm sa stretneme. V tomto zmysle ch\u00e1pal Kristus
a nau\u010dil ch\u00e1pa\u0165 n\u00e1s, kto je n\u00e1\u0161 bl\u00ed\u017eny. Bl\u00ed\u017enym je n\u00e1m ka\u017ed\u00fd, kto n\u00e1s potrebuje.
Ovocie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho \u2013 l\u00e1ska
Mal\u00e1 dogmatika, 1986, Tranoscius, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, v Cirkevnom nakladate\u013estve, Bratislava. s. 171<\/em>
L\u00e1ska sa nevy\u010derp\u00e1va len v pekn\u00fdch fr\u00e1zach, v zbo\u017en\u00fdch slov\u00e1ch, ale sa dokazuje v \u010dinoch
bratskej l\u00e1sky. V t\u00fdchto \u010dinoch l\u00e1sky doch\u00e1dza Bo\u017eia l\u00e1ska k svojmu vyvrcholeniu. Cesta
k Bohu ide teda cez na\u0161ich bratov. Kto chce ma\u0165 spolo\u010denstvo s Bohom, kto Ho chce
skuto\u010dne pozna\u0165, ten mus\u00ed milova\u0165 svojich bl\u00ed\u017enych. To, \u017ee Boh ost\u00e1va v n\u00e1s a to, \u017ee my sa
milujeme vospolok, patr\u00ed nerozlu\u010dne spolu\u201d (W. Sch\u00fctz, Die Briefe das Johannes, s. 100).
Zbo\u017enos\u0165, ktor\u00e1 sa odvol\u00e1va len na l\u00e1sku k Bohu, je falo\u0161nou zbo\u017enos\u0165ou, je zbo\u017enos\u0165ou
sentimentality a mystickej ext\u00e1zy.
Prv\u00fd list J\u00e1nov 4, 7-16 Praktick\u00e1 exeg\u00e9za, 1966, Tranoscius, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, v Cirkevnom nakladate\u013estve, Bratislava, s. 208<\/em>
Na z\u00e1ver e\u0161te jedna pozn\u00e1mka: Kazate\u013e by si mal da\u0165 to\u013eko n\u00e1mahy, aby vypracoval
celkom konkr\u00e9tnu aplik\u00e1ciu. Pr\u00e1ve pri tomto texte nesmieme zosta\u0165 pri v\u0161eobecnostiach.
Mus\u00edme na konkr\u00e9tnych pr\u00edkladoch z ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota uk\u00e1za\u0165 na\u0161im veriacim, akou
silou pre \u017eivot je l\u00e1ska. Ona je silnej\u0161ia ako v\u0161etky sily sebectva, l\u017e\u00ed, nen\u00e1visti… A l\u00e1ska
je silou, ktor\u00e1 m\u00e1 moc to, \u010do je rozdelen\u00e9, zjednocova\u0165 a sp\u00e1ja\u0165. Preto sa sna\u017e\u00edme veri\u0165
v t\u00fato ob\u017eivuj\u00facu a obnovuj\u00facu silu l\u00e1sky!
Prv\u00fd list J\u00e1nov 4, 7-16 Praktick\u00e1 exeg\u00e9za, 1966, Tranoscius, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, v Cirkevnom nakladate\u013estve Bratislava, s. 210<\/em>
Z\u00e1ujem \u00faspe\u0161n\u00e9ho zvestovania slova Bo\u017eieho vy\u017eaduje, aby medzi kazate\u013emi
a posluch\u00e1\u010dmi nebola priepas\u0165, ale \u010do naju\u017e\u0161ie spolo\u010denstvo. To spolo\u010denstvo m\u00f4\u017ee by\u0165
vytvoren\u00e9 len vtedy, ke\u010f kazate\u013e m\u00e1 k svojim posluch\u00e1\u010dom \u00faprimn\u00fa l\u00e1sku. T\u00fato l\u00e1sku
mus\u00ed zvestova\u0165 ku v\u0161etk\u00fdm bez rozdielu<\/strong>.
Kazate\u013e zanieten\u00fd l\u00e1skou oproti svojim bl\u00edzkym m\u00e1 otvoren\u00e9 o\u010di pre ich potreby,
nepovzn\u00e1\u0161a sa nad mini, i keby sa oni nestoto\u017e\u0148ovali vo v\u0161etkom s jeho n\u00e1zormi alebo
n\u00e1zormi cirkvi.<\/strong> Bez l\u00e1sky k zveren\u00e9mu st\u00e1du prest\u00e1va by\u0165 pastier pastierom, a st\u00e1va sa
len n\u00e1jomn\u00edkom, ktor\u00fd nem\u00e1 nijak\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9ho vz\u0165ahu k st\u00e1du, lebo ho nepova\u017euje
za svoje. A bez teploty srdca, zanieten\u00e9ho l\u00e1skou ku v\u0161etk\u00fdm \u013eudom, je i najhorlivej\u0161ia
kazate\u013esk\u00e1 \u010dinnos\u0165 \u00faplne daromn\u00e1 a zbyto\u010dn\u00e1. O takejto pr\u00e1ci by platili slov\u00e1 apo\u0161tola
Pavla: A \u010do by som \u013eudsk\u00fdm jazykom hovoril, aj anjelsk\u00fdm, a l\u00e1sky by som nemal… ni\u010d nie
som, ni\u010d mi nepom\u00f4\u017ee. (1K 13, 1-3).<\/em> L\u00e1ska k \u010dloveku, pre ktor\u00e9ho sa Kristus obetoval,
je najlep\u0161ou cestou k srdcu i toho najuzavretej\u0161ieho \u010dloveka. Ke\u010f budeme my, kazatelia,
touto t\u00fa\u017ebou zap\u00e1len\u00ed, posl\u00fa\u017ei aj na\u0161a slu\u017eba slova k dobru nielen jednotliv\u00e9ho veriaceho,
ale aj k budovaniu zboru…
Homiletika, 1987, Tranoscius, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, v Cirkevnom nakladate\u013estve Bratislava, s. 71<\/em>
Zostavili: \u013dudmila Michalkov\u00e1, J\u00e1n Vladim\u00edr Michalko, Tla\u010d: Tla\u010diare\u0148 Durl\u00e1k s.r.o., Senica
Bratislava 2022<\/p>\n\n\n\nKompletn\u00e1 tla\u010den\u00e1 bro\u017e\u00fara bude k dispoz\u00edci v nede\u013eu 16.10.2022 na spomienkov\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch vo Ve\u013ekom kostole v Bratislave so za\u010diatkom o 10,00. <\/strong><\/mark><\/h4>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"