{"id":150,"date":"2018-04-07T19:49:19","date_gmt":"2018-04-07T17:49:19","guid":{"rendered":"https:\/\/ecavraca.dcos.yes-online.org\/?page_id=150"},"modified":"2022-04-01T10:34:22","modified_gmt":"2022-04-01T08:34:22","slug":"dejiny-evanjelickej-cirkvi-v-raci","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/ecavraca.sk\/?page_id=150","title":{"rendered":"Dejiny evanjelickej cirkvi v Ra\u010di"},"content":{"rendered":"

Ke\u010f sa u\u010denie Martina Luthera roz\u0161\u00edrilo, reform\u00e1cia na\u0161la v Ra\u010di dobr\u00fa p\u00f4du. Ochrancu mala v osobe gr\u00f3fa Siegfrieda Kolonicha (Koloni\u010da), ktor\u00fd ve\u013ea urobil pre vznikaj\u00face evanjelick\u00e9 zbory. Za svojho dvorn\u00e9ho kazate\u013ea si do svojej k\u00farie pozval Ondreja Reisa, ktor\u00fd z\u00e1rove\u0148 p\u00f4sobil ako prv\u00fd kazate\u013e ra\u010dianskeho evanjelick\u00e9ho zboru. S\u00fa\u010das\u0165ou k\u00farie gr\u00f3fa Koloni\u010da bola kaplnka, ktor\u00e1 sa stala prv\u00fdm evanjelick\u00fdm chr\u00e1mom v Ra\u010di.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Koloni\u010dova k\u00faria a kaplnka, stav v roku 1935<\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Obecn\u00fd dom a k\u00faria, Ra\u010dianska pam\u00e4tn\u00e1 izba, rok 2001<\/em><\/p>\n

V kronike farsk\u00e9ho kostola sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici, na str. 394 sa p\u00ed\u0161e, \u017ee za reform\u00e1cie zabrali katol\u00edcky kostol evanjelici a k prv\u00fdm duchovn\u00fdm patril od roku 1580 reverend Ondrej Reis.<\/p>\n

V \u010dase od roku 1590 po viedensk\u00fd mier roku 1606 chodili do Ra\u010de na slu\u017eby Bo\u017eie a k Ve\u010deri P\u00e1novej aj evanjelici z Bratislavy. V roku 1610 povolali Ondreja Reisa do Bratislavy. Po \u0148om nast\u00fapil ako duchovn\u00fd Urban Hospitius, ktor\u00fd mal vizit\u00e1ciu v roku 1613. Potom bol kazate\u013eom v Ra\u010di Rudolf M\u0171ller. Ra\u010dianski evanjelici boli nemeckej n\u00e1rodnosti.<\/p>\n

V tej dobe platilo \u201eCuius regio, eius religio\u201c \u2013 koho zem, toho n\u00e1bo\u017eenstvo a pod\u013ea feud\u00e1lnej z\u00e1sady museli poddan\u00ed prija\u0165 vierovyznanie zemep\u00e1na.<\/p>\n

Farsk\u00fd kostol bol katol\u00edkom vr\u00e1ten\u00fd a\u017e v roku 1629. V z\u00e1znamoch farskej kroniky sa uv\u00e1dza, \u017ee sporn\u00e9 ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00face sa kostola sa dorie\u0161ili a\u017e v roku 1637, ke\u010f dal zemep\u00e1n gr\u00f3f Franti\u0161ek Keglevi\u010d vyhna\u0165 vtedaj\u0161ieho evanjelick\u00e9ho kazate\u013ea Rudolfa M\u0171llera z obce.
\nV dobe protireform\u00e1cie za Leopolda I. (1657 \u2013 1705) zbor stratil svoje majetky a evanjelici sa k po\u010d\u00favaniu Bo\u017eieho slova tajne stretali v pivniciach. Lep\u0161ie \u010dasy nastali a\u017e po vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu 25. okt\u00f3bra 1781 Jozefom II. Nastolil slobodu vierovyznania a povolil stava\u0165 v obciach so 100 evanjelick\u00fdmi rodinami modlitebne, ale bez ve\u017ee a zvonov, tzv. artikul\u00e1rne kostoly. Ke\u010f\u017ee ra\u010dianski evanjelici nemali kostol, chodili na slu\u017eby Bo\u017eie do Bratislavy.<\/p>\n

Prv\u00fa evanjelick\u00fa \u0161kolu postavili v roku 1812 na mieste teraj\u0161ej fary. Od roku 1833 a\u017e do roku 1849 funkciu u\u010dite\u013ea zast\u00e1val z\u00e1rove\u0148 k\u0148az. (O evanjelickej \u0161kole \u010falej v stati \u201e\u0160koly v Ra\u010di\u201c.)<\/p>\n

16. marca 1834 nast\u00fapil ako kazate\u013e evanjelick\u00e9ho zboru v Ra\u010di J\u00e1n Pospich. Prv\u00e9ho m\u00e1ja 1834 sa ra\u010di\u0161dorfsk\u00e1 evanjelick\u00e1 obec osamostatnila od evanjelickej obce bratislavskej. Z jednej \u0161kolskej miestnosti si urobili modliteb\u0148u, kde konal slu\u017eby Bo\u017eie J\u00e1n Pospich. Modliteb\u0148a bola mal\u00e1, a tak pom\u00fd\u0161\u013eali postavi\u0165 kostol. Po mnoh\u00fdch \u017eiadostiach gr\u00f3f Anton P\u00e1lffy dal povolenie na stavbu kostola, s ktorou za\u010dali 6. augusta 1834 a dokon\u010dili ho v roku 1835. V tom \u010dase bolo v Ra\u010di 80 evanjelick\u00fdch rod\u00edn, 8 rod\u00edn zalo\u017een\u00fdch na zmie\u0161an\u00fdch man\u017eelstv\u00e1ch, zbor mal celkom 402 du\u0161\u00ed.<\/p>\n

Po Pospichovej smrti, ktor\u00fd tu zomrel v roku 1846, miesto kazate\u013ea prevzal \u013dudev\u00edt Ferdinand Bukva, ktor\u00fd tu tie\u017e p\u00f4sobil a\u017e do svojej smrti 8. apr\u00edla 1858. Po Bukvovi sa stal kazate\u013eom Gust\u00e1v Mockov\u010d\u00e1k, rodom z Pezinka, ktor\u00fd pri\u0161iel do Ra\u010de po skon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadi\u00ed 8. augusta 1858. Mockov\u010d\u00e1k zomrel ve\u013emi mlad\u00fd v roku 1861, mal len 28 rokov. Po \u0148om pri\u0161iel Gustav Polevkovi\u010d, ktor\u00fd \u0161tudoval na nemeck\u00fdch univerzit\u00e1ch v Halle, Lipsku, Jene a v Berl\u00edne. Do Ra\u010de nast\u00fapil 9. febru\u00e1ra 1862, \u00fa\u010dinkoval tu do 1. apr\u00edla 1900, ke\u010f odi\u0161iel do d\u00f4chodku, ktor\u00fd tr\u00e1vil v Bratislave, kde v roku 1910 zomrel.<\/p>\n

30. septembra 1900 pri\u0161iel do Ra\u010de Otto Schulze. 13. a 14. apr\u00edla 1901 vykonal vizit\u00e1ciu biskup Dr. Bedrich Baltik.
\nV roku 1905 osl\u00e1vil rechtor Tim \u0161tyridsa\u0165ro\u010dn\u00e9 jubileum u\u010dite\u013eovania. V roku 1911 bol za rechtora vyvolen\u00fd Rudolf Kottler.<\/p>\n

Otto Schulze v Ra\u010di p\u00f4sobil do roku 1933 a po \u0148om nast\u00fapil ako kazate\u013e Dezider Alexy, ktor\u00fd tu p\u00f4sobil v rokoch 1933 a\u017e 1941.<\/p>\n

V rokoch 1941 a\u017e 1945 p\u00f4sobil v Ra\u010di far\u00e1r Eduard Drgala, ktor\u00fd pri svojom odchode do Nemecka vzal aj v\u0161etky dokumenty evanjelick\u00e9ho zboru; najstar\u0161ia evanjelick\u00e1 matrika poch\u00e1dzala z roku 1825. Teraj\u0161ia budova fary bola postaven\u00e1 v roku 1933.<\/p>\n

Po druhej svetovej vojne bol v Ra\u010di zalo\u017een\u00fd slovensk\u00fd evanjelick\u00fd a. v. cirkevn\u00fd zbor.<\/em>\u00a0Od roku 1945 bol far\u00e1rom Bohumil Kadle\u010d\u00edk.<\/p>\n

Gener\u00e1lnu opravu chr\u00e1mu uskuto\u010dnil za svojho p\u00f4sobenia Dr. J\u00e1n Michalko, ktor\u00fd bol zborov\u00fdm kazate\u013eom v rokoch 1955 a\u017e 1959. Kostol opravili zvonka i zvn\u00fatra.<\/p>\n

Dr. J\u00falius Janko bol far\u00e1rom zboru v rokoch 1959 a\u017e 1975. Za jeho p\u00f4sobenia bolo na fare zaveden\u00e9 \u00fastredn\u00e9 k\u00farenie a zak\u00fapen\u00e1 gar\u00e1\u017e.<\/p>\n

Po jeho smrti sa stal far\u00e1rom Dr. Pavel Kolarovsk\u00fd. Za jeho p\u00f4sobenia bol kostol vyma\u013eovan\u00fd a obnovilo sa zariadenie interi\u00e9ru, ako aj n\u00e1tery stre\u0161n\u00fdch \u010dast\u00ed ve\u017ee a kostola. Podkrovie fary upravili na zborov\u00fa sie\u0148. K 150. v\u00fdro\u010diu postavenia kostola (1985 ) opravili vonkaj\u0161iu fas\u00e1du a chr\u00e1m zvn\u00fatra vyma\u013eovali. Po smrti Dr. Kolarovsk\u00e9ho tu \u010falej p\u00f4sobila jeho man\u017eelka a\u017e do roku 1995.<\/p>\n

Od roku 1995 tu p\u00f4sobil ako far\u00e1r Du\u0161an Kov\u00e1\u010dik s\u00a0man\u017eelkou Alenkou a\u017e do r. 2017.<\/p>\n

Od septembra 2017 tu p\u00f4sob\u00ed n\u00e1mestn\u00fd far\u00e1r Rastislav Harga\u0161.<\/p>\n

\"\"Evanjelick\u00fd kostol v zajat\u00ed vinohradov<\/em><\/p>\n

prevzat\u00e9 z http:\/\/ludovit-havlovic.racan.sk\/2009\/12\/raca-2002-03.html<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ke\u010f sa u\u010denie Martina Luthera roz\u0161\u00edrilo, reform\u00e1cia na\u0161la v Ra\u010di dobr\u00fa p\u00f4du. Ochrancu mala v osobe gr\u00f3fa Siegfrieda Kolonicha (Koloni\u010da), ktor\u00fd ve\u013ea urobil pre vznikaj\u00face evanjelick\u00e9 zbory. Za svojho dvorn\u00e9ho kazate\u013ea si do svojej k\u00farie pozval Ondreja Reisa,… Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":179,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-150","page","type-page","status-publish","hentry","no-comments"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/150","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=150"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/150\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":199,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/150\/revisions\/199"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/179"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ecavraca.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=150"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}